[ます-kmeň slovesa] + かけ + の + [podstatné meno]
[ます-kmeň slovesa] + かけ + だ
[ます-kmeň slovesa] + かける
かけ za ます-kmeňom opisuje niečo začaté a nechané nedokončené: napoly zjedený koláč, rozčítaná kniha. Správa sa ako podstatné meno, takže pred ďalším podstatným menom berie の a na konci vety だ alebo です.
Sloveso je v ます-kmeni, nikdy v slovníkovom tvare.
Čo かけ znamená, závisí od slovesa. Pri činnosti, ktorá trvá – jedenie, čítanie, písanie, výroba – je to „v polovici“. Pri náhlej zmene – rozbitie, smrť, zhasnutie – je to „takmer“: zmena sa začala, ale ešte nenastala.
かけ je podstatné meno od slovesnej prípony かける, ktorá berie ten istý ます-kmeň a časuje sa ako る-sloveso: かけた, かけて, かけている. かけ opisuje vec, ktorá v tom stave zostala; かける hovorí, čo niekto urobil alebo čo sa takmer stalo.
S ている zmena práve prebieha a ešte sa nezavŕšila.
V はなしかける話しかける „osloviť niekoho“, よびかける呼びかける „zavolať na“ a わらいかける笑いかける „usmiať sa na“ smeruje かける činnosť k osobe a nič nie je napoly hotové. Sú to samostatné slovesá a osoba berie に.