気【き】

気 znamená „myseľ“, „pozornosť“, „duch“. Samostatne sa takmer nevyskytuje: spája sa s časticou a slovesom do ustálených fráz o pozornosti, pocitoch a náladách. Častica je súčasťou frázy, takže きをつける気をつける, きがつく気がつく, きになる気になる a きにする気にする sú štyri rôzne veci.

気をつける alebo 気がつく

気をつける je „dávať pozor“, niečo, čo robíš zámerne, a nebezpečenstvo berie に. 気がつく alebo きづく気づく je „všimnúť si“: stane sa ti to a to, čo si všimneš, berie tiež に. Veta pred に berie こと.

• × 足元に気がついてください → 足元に気をつけてください

気になる alebo 気にする

気になる sa ti stane: niečo upúta tvoju pozornosť alebo ťa znepokojuje, a berie が. 気にする je niečo, čo robíš – prekáža ti to, necháš sa tým trápiť – a berie を. Preto je „nerob si s tým starosti“ きにしないで気にしないで.

• × 音を気になる → 音が気になる

気がする

Za vetou v neformálnom tvare vyjadruje 気がする tušenie: „mám pocit, že“. Podstatné meno alebo な-adjektívum ide najprv cez ような.

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú za hranicu štyroch každodenných fráz a 気がする.

気に入る

気に入る je „zapáčiť sa“. Keď sa ti zapáči niečo, čo si práve videl alebo dostal, hovorí sa to v minulom čase, きにいった気に入った; trvalá obľuba je きにいっている気に入っている. To, čo sa páči, berie が alebo を.

Povaha a nálada

S が a prídavným menom či slovesom opisuje 気 niečiu povahu alebo náladu: きがみじかい気が短い „prchký“, きがおもい気が重い „mať z niečoho ťažkú hlavu“, きがきく気が利く „pozorný“, きがすむ気が済む „byť spokojný“.