こう・そう・ああ・どう

こう, そう, ああ a どう hovoria, ako sa niečo robí alebo aké niečo je: „takto“, „tak“, „ako“. Stoja hneď pred slovesom, bez častice.

• こう – takto, tak, ako to ukazuje hovoriaci
• そう – tak, ako to povedal alebo urobil počúvajúci
• ああ – tak, niečo ďaleko od oboch alebo niečo, na čo si obaja pamätáte
• どう – ako

そう alebo ああ

そう ukazuje na to, čo počúvajúci práve povedal alebo urobil, alebo na to, čo sa práve spomenulo. Preto z neho vzniká „áno, presne tak“ (そうです) a „myslím si to“ (そうおもいます思います). ああ ukazuje na niečo, čo ani jeden z vás práve nerobí: na človeka tamto alebo na niečo, čo ste obaja predtým videli či počuli.

こういう pred podstatným menom

Pred podstatným menom je tvar こういう, そういう, ああいう, どういう: „takýto“, „aký“. Samotné こう podstatné meno mať nemôže.

• × こうの本 → こういう本

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú za hranicu toho, ako sa niečo robí.

どう ako „aké je to“

どうですか sa pýta, aké niečo je, alebo niečo ponúka: „čo tak“.

S なる

S なる tieto štyri opisujú, ako sa veci vyvinú.