な-adjektívum má な, keď stojí pred podstatným menom a opisuje ho: しずか静か „tichý“ sa mení na しずか静かなへや部屋 „tichá izba“. Bez な sa tie dve slová nespoja.
い-adjektívum nepotrebuje nič medzi: おおきい大きいいえ家, „veľký dom“.
な sa objavuje len pred podstatným menom. Na konci vety má な-adjektívum namiesto neho です alebo だ.
Niekoľko な-adjektív končí na hlásku い, takže vyzerajú ako い-adjektíva: きれい, ゆうめい有名, きらい嫌い. Pred podstatným menom aj tak majú な a い je súčasťou slova, nie koncovka.