[sloveso (neformálny tvar)] + んだけど / んですが
[i-adj.] + んだけど / んですが
[na-adj.] + な + んだけど / んですが
[podstatné meno] + な + んだけど / んですが
んだけど najprv opíše situáciu a potom prosí, navrhuje alebo oznamuje: „Zajtra sa sťahujem – pomohol by si mi?“. Je to vysvetľujúce んだ plus „ale“ a ide za neformálny tvar, s な za podstatným menom alebo な-adjektívom. んですが je zdvorilý tvar.
Druhá polovica nie je v protiklade s prvou. Prvá polovica je dôvod, prečo sa druhá hovorí; slovenčina ich spája skôr pomlčkou alebo prestávkou než slovom „ale“.
Podstatné meno alebo な-adjektívum dostane な, nie だ.
Veta môže skončiť na んだけど alebo んですが. Opíšeš situáciu a poslucháč si domyslí, čo chceš.
Keď druhá polovica ide proti prvej, けど je obyčajné „ale“ a ん stále označuje prvú polovicu ako pozadie.
んだけど je pre kamarátov a rodinu. んですが je zdvorilé a bežnou voľbou s cudzími ľuďmi a v práci. んですけど je medzi nimi: zdvorilé, ale mäkšie a hovorovejšie ako んですが.