のやら / ものやら / ことやら

のやら, ものやら a ことやら ukončia otázku, na ktorú nikto nevie odpovedať: „ktovie“, „rád by som vedel“. Stoja za neformálnym tvarom, zvyčajne s opytovacím slovom skôr vo vete, a veta buď skončí, alebo pokračuje s わからない či けんとう見当もつかない.

な-adjektívum dostane な: どれほどたいへん大変なことやら, „ktovie, aké je to ťažké“.

のやら, ものやら alebo ことやら

Tieto tri sa prekrývajú a のやら je najvšeobecnejšie. ことやら vzdychá nad tým, čo z niečoho bude, najčastejšie v どうなることやら a いつになることやら. ものやら, často za ta-tvarom, je bezradné, čo robiť.

Rečový štýl

Sú to úvahy, vyslovené napoly pre seba. Prirodzene patria do rozprávania a esejí a v rozhovore znejú ironicky alebo trochu staromódne. Bežný spôsob, ako uvažovať nahlas, je かな alebo のだろう.

Dve のやら za sebou, ako v うれしい嬉しいのやらかなしい悲しいのやら, sú príbuzná konštrukcia s vlastným heslom: „či … alebo …, neviem povedať“.