って

って je hovorový tvar troch vecí: citačnej častice と, tvaru という („menom“) a častice témy は. Ako citát nasleduje po neformálnom tvare toho, čo bolo povedané alebo myslené, a za ním ide ゆう言う, おもう思う alebo きく聞く.

Veta končiaca na って

Keď vynecháš sloveso, samotné って znamená „počul som“, „vraj“. S んだ pred ním je to najbežnejší hovorový spôsob, ako odovzdať novinku.

Povedané hlasnejšie, to isté って opakuje, čo si povedal ty sám, lebo poslucháč to nepochytil: いく行くってきごう！ „Veď hovorím, že idem!“. なん何だってきごう？ žiada zopakovanie: „Čo si povedal?“

Ako hovorové は

Po podstatnom mene って uvádza tému, často s odtieňom „keď už hovoríme o“ alebo „taká vec ako“. Je bežné v otázkach o niečom, o čom veľa nevieš.

„Menom“

Medzi dvoma podstatnými menami って udáva meno toho druhého: „manga menom…“.

Rečový štýl

Každé použitie って je hovorené a neformálne. V zdvorilej reči a v písanom texte sa vráť k と, という a は.