ってば / ったら

ってば a ったら sa pripájajú na koniec niečoho, čo si už povedal a hovoríš znova, hlasnejšie: „veď ti hovorím!“, „povedal som…!“. Nasledujú po neformálnom tvare, takže podstatné meno alebo な-adjektívum má pred nimi だ. Obe patria len do hovorovej reči.

Pri opakovaní seba samého je bežné ってば. Ide aj za slovo, ktorým voláš o pozornosť, keď si prvé zavolanie niekto nevšimol.

Po osobe: „no fakt, ten…“

Po mene alebo slove pre osobu ったら a ってば označujú toho, na koho sa sťažuješ, a sťažnosť nasleduje. Tu je z tých dvoch bežnejšie ったら a môže byť skôr láskavé než nahnevané, ako keď frfleš na rodinu. ってば znie tvrdšie.

Rečový štýl

Oba patria do rozhovoru v rodine a medzi blízkymi priateľmi a v anime a seriáloch ich počuť často. V zdvorilej reči alebo voči nadriadenému znejú hrubo.

Toto ったら nie je podmienkové たら („ak“, „keď“) ani ったら, ktoré hovorí, že niečo sa nedá opísať slovami. To sú samostatné gramatické body.