je „prvý (z dvoch)“ a
„druhý“: odkazujú späť na dve práve pomenované veci, prvú a druhú, aby si ich nemusel opakovať. Sú to podstatné mená, písané a formálne, a zvyčajne prichádzajú v páre vo vete, ktorá tie dve veci porovnáva.
、、。
Zo psov a mačiek sú prvé verné a druhé nezávislé.
。、。
Prihlásili sa Tanaka a Jamada. Prvý má veľa skúseností, druhý je mladý a zapálený.
、、。
Keď porovnáme Tokio a Osaku, prvé má viac obyvateľov a druhá bohatšiu kuchyňu.
Obe veci treba najprv pomenovať, v poradí; 前者 je vždy tá spomenutá ako prvá. Fungujú len pre dve – pri troch a viac pomenuj každú znova.
Jedna z dvoch
Môžeš použiť len jedno z nich, keď záleží len na jednej veci. Potom berú akúkoľvek časticu, ktorú veta potrebuje, nielen は.
、。
Sú dva návrhy, ale ten druhý je realistickejší.
、。
Zazneli dva názory a ja súhlasím s prvým.
、。
Skúsil som dva spôsoby a ten druhý fungoval lepšie.
V rozhovore ľudia radšej zopakujú podstatné mená: namiesto 前者のほうが安かった.