[v5: 〜う → 〜え] + ば
[v1: 〜る → 〜れ] + ば
[する → すれ] + ば
[来る → 来れ] + ば
[i-adjektívum 〜い → 〜けれ] + ば
[ない-tvar slovesa 〜ない → 〜なけれ] + ば
[na-adjektívum] / [podstatné meno] + であれば / なら
ば je podmienkové „ak“: keď platí prvá polovica, druhá z nej vyplýva. Je to koncovka slovesa, nie slovo, ktoré nasleduje po neformálnom tvare. Posledná hláska slovesa sa presunie z radu う do radu え a pridá sa ば (いけば行けば, たべれば食べれば, すれば, くれば来れば); i-adjektívum vymení い za ければ (やすければ安ければ); podstatné meno alebo na-adjektívum dostane であれば alebo なら.
ば kladie dôraz na podmienku: toto treba, aby výsledok nastal. Záporná podmienka je なければ, „ak nie“, „pokiaľ nie“.
V hovorovej reči ば splýva s predchádzajúcou hláskou: れば sa mení na りゃ, けば na きゃ, ければ na けりゃ a なければ na なきゃ. Takže ありゃ je あれば a いきゃ行きゃ je 行けば.
Keď je časť s ば činnosť a obe polovice robí tá istá osoba, druhá polovica nemôže byť žiadosť, príkaz ani plán. Tam použi たら.
Keď je časť s ば stav – ある, いる, prídavné meno, zápor –, druhá polovica môže byť čokoľvek.
Tieto štyri sa prekrývajú, ale nie sú zameniteľné. と hovorí, že výsledok nasleduje automaticky, zakaždým, a nikdy po ňom nie je žiadosť. たら je bežné „ak“ a „keď už“ a môže po ňom nasledovať čokoľvek. なら nadväzuje na niečo práve povedané: „ak je to tak“. ば má najbližšie k と, ale zdôrazňuje podmienku, nie postupnosť.
Tieto presahujú obyčajnú podmienku. Každá je samostatný gramatický bod.
S よかった sa ば obzerá späť za tým, čo si neurobil.
S いい hovorí, čo by stačilo.
To isté sloveso v tvare s ば a potom pred ほど.
Príslovia si uchovávajú staršie ば, ktoré sa pripája ku kmeňu ない: いそが急がばまわれ回れ, „ponáhľaj sa pomaly“. Nepreberaj ho do modernej vety.