[podstatné meno] + だの + [podstatné meno] + だの(と)
[na-adj] + だの + [na-adj] + だの(と)
[i-adj] + だの + [i-adj] + だの(と)
[sloveso (neformálny tvar)] + だの + [sloveso (neformálny tvar)] + だの(と)
だの ide za každou položkou v zozname príkladov – „A, B a čo ja viem čo“ – a dáva poslucháčovi najavo, že toho máš dosť. Podstatné meno alebo な-adjektívum ho berie priamo; sloveso alebo い-adjektívum v neformálnom tvare.
Keď sú položky veci, ktoré niekto hovorí, posledné だの často dostane と pred ゆう言う alebo slovom ako うるさい či もんく文句.
Položka a jej opak so だの sa posmievajú niekomu, kto sa nevie rozhodnúť.
だの patrí do hovorenej reči a neformálneho písaného textu.