[podstatné meno] + でも何でもない
[na-adj] + でも何でもない
[i-adj 〜い → 〜く] + も何ともない
でも何でもない a くも何ともない niečo rázne popierajú: „vôbec nie …“, „nič také“. でも何でもない ide za podstatným menom alebo な-adjektívom; くも何ともない je verzia pre い-adjektíva, s い zmeneným na く.
Rozhodne slovo pred ním, rovnako ako medzi ではない a くない. Mení sa aj prostredné slovo: 何でも za で, 何とも za く. いい sa mení na よく, ako pred ない. Oba sa často píšu v kane: でもなんでもない, くもなんともない.
Oba odpovedajú na predpoklad, vyslovený alebo nevyslovený: niekto si myslí, že to bolelo, alebo že je to tvoj priateľ, a ty to rovno poprieš. Tón je odmietavý, niekedy vzdorovitý, a oba patria do hovorenej reči a neformálneho písaného textu. Ďalšia veta často povie, čím tá vec v skutočnosti je.
Doslova je to „nie X a nie čokoľvek“: zápor zavrhne slovo aj všetko podobné. ではない a ぜんぜん全然きごう〜くない konštatujú obyčajný fakt a používa ich neutrálne podanie.
Tieto použitia idú za hranicu obyčajného prítomného času.
Koncové ない sa mení ako každé ない: なかった pre minulý čas, ありません alebo ないです pre zdvorilú reč.
でも何でもなくて, v písanom texte でも何でもなく, pripojí vetu, ktorá povie, čím tá vec je namiesto toho.