さ、[veta]
さあ、[veta]
[podstatné meno] + さ、[veta]
[podstatné meno] + は + さ、[veta]
Na začiatku vety さ alebo さあ rozbehne veci: „tak“, „no tak“, „nuž“. Povieš ho tesne predtým, ako niečo urobíš, alebo keď niekoho popoháňaš. Je hovorové.
さあ je silnejšie z tých dvoch a zdvojené niekoho súri.
V hovorovej reči さ stojí aj po fráze uprostred vety – po téme, časovom slove, あの – ako výplňové slovo, ako „vieš“ alebo „akože“. Udrží pozornosť poslucháča, kým sa dostaneš k veci.
Toto さ patrí medzi kamarátov a do rodiny. V zdvorilej reči alebo voči nadriadenému ho vynechaj; あのさ sa mení na あの alebo すみません.
Povedané pomaly ako odpoveď na otázku さあ znamená, že nevieš alebo nemôžeš povedať: „hm, netuším“.
Na konci vety je さ iné použitie, častica na konci vety.