かな

かな ukončí vetu s „som zvedavý, či“: hovoriaci sa pýta sám seba, nahlas alebo v duchu. Ide za neformálny tvar. Podstatné meno alebo な-adjektívum pred ním stratí だ, minulé だった však zostáva.

• × 雨だかな → 雨かな

„Mám…?“

Za volitívom obráti かな otázku na tvoj vlastný ďalší krok: rozhoduješ sa alebo jemne oznamuješ rozhodnutie.

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú za hranicu rozmýšľania pre seba.

Jemná otázka

Keď かな povieš inému človeku, pýtaš sa bez naliehania na odpoveď. S ないかな alebo てもいいかな sa z neho stane jemná prosba.

かな alebo かしら

かしら znamená to isté a pripája sa rovnako. Znie staršie a používajú ho najmä ženy; かな používa každý.

Rečový štýl

かな je hovorové. V zdvorilej reči sa zvyčajne použije rámec かなとおもいます思います alebo otázka s でしょうか.