[podstatné meno] + もまた
もまた je závažnejšie „aj“, „rovnako“: X je, presne ako vec spomenutá predtým, tiež taký. Ide priamo za podstatné meno na miesto, kde by stálo は, が alebo を, a takmer vždy sa píše v kane; kandži また又 je zriedkavé.
Častica, ktorú nahrádza, zmizne: ×彼はもまた, ×彼がもまた.
Obe znamenajú „aj“. Obyčajné も je to, čo bežne povieš; もまた pridáva váhu a patrí do esejí, prejavov a beletrie. V rozhovore znie もまた strnulo alebo dramaticky.
Keďže robí paralelu s niečím už povedaným, もまた často zhŕňa myšlienku v krátkom všeobecnom výroku, ako „aj“ v „aj história sa opakuje“.