なんという + [podstatné meno] + だ / だろう
なんと + [i-adjektívum / na-adjektívum + な] + [podstatné meno] + だろう
なんと + [i-adjektívum / na-adjektívum / sloveso (neformálny tvar)] + のだろう / ことか
なんて + [i-adjektívum / na-adjektívum + な] + [podstatné meno] + なんだ
なんて + [podstatné meno] + だ
なんという, なんと a なんて otvárajú zvolanie: „aký…!“, „ako…!“. なんという stojí priamo pred podstatným menom; なんと stojí pred prídavným menom alebo celým opisom; なんて je hovorový tvar oboch. Veta sa končí na だろう alebo でしょう, prípadne na のだろう alebo なんだ.
Priamo za podstatným menom alebo vetou je なんて iné slovo, „niečo ako“ – to je samostatný bod.
なんと … ことか je najknižnejšie zakončenie: „ako veľmi…!“. Nasleduje po neformálnom tvare, pri na-adjektíve s な.
Tieto použitia idú za hranicu zvolania.
Na začiatku vety なんと s čiarkou ohlasuje prekvapivú skutočnosť.
なんという sa tiež pýta, ako sa niečo volá.