ならいざしらず a はいざしらず odsúvajú jeden prípad bokom – „pri X je to možno iné, ale…“ – a potom hovoria, že prípad, o ktorý ide, je iný, zvyčajne horší. Obe stoja za podstatným menom; ならいざしらず stojí aj priamo za na-adjektívom alebo za slovesom či i-adjektívom v neformálnom tvare.
、。
Pri dieťati by som to pochopil, ale keď niečo také urobí dospelý, je to trápne.
、。
Neviem, ako to bolo kedysi, ale v dnešnej dobe takéto zmýšľanie neobstojí.
、。
Jedna či dve chyby by sa dali odpustiť, ale desať je problém.
je doslova „no, to neviem povedať“ a rovnako často sa píše v kandži ako
. Prvý prípad je zvyčajne ten krajný alebo nepravdepodobný – dieťa, dávna minulosť, odborník, malé číslo – a druhá polovica kritizuje, sťažuje sa alebo hovorí, že niečo nejde.
、。
Deň či dva možno, ale celý mesiac čakať nemôžem.
ならいざしらず alebo はいざしらず
S なら je prvý prípad hypotetický: „keby to bolo X“. S は je to len téma odsunutá bokom: „o X neviem povedať“. Význam sa takmer nemení.
、。
Pre profesionála by to možno šlo, ale pre amatéra je táto práca nemožná.
、。
Neviem ako profesionáli, ale pre amatéra je táto práca nemožná.
、。
Neviem ako ostatní, ale ja som proti.
Rečový štýl
Oba tvary sú formálne a väčšinou písané: eseje, prejavy, úvodníky. V rozhovore robí to isté a blízko má aj .
、。
Pri dieťati áno, ale keď to urobí dospelý, je to trápne.
、。
Deň či dva by boli v poriadku, ale celý mesiac čakať nemôžem.