[sloveso (neformálny tvar)] + というものだ
[i-adjektívum] + というものだ
[na-adjektívum] + というものだ
[podstatné meno] + というものだ
というものだ vynáša pevný verdikt: „tomu sa hovorí X“, „to je jednoducho X“. Nasleduje priamo po podstatnom mene alebo な-adjektíve bez だ, prípadne po slovese alebo い-adjektíve v neformálnom tvare. To, čo sa hodnotí, zvyčajne stojí na začiatku ako veta s のは.
Väčšina verdiktov je kritická – niečie správanie sa nazve pravým menom. Hovoriaci podáva úsudok ako zdravý rozum, s ktorým by súhlasil každý, a preto to znie sebaisto a trochu poučujúco.
S これが, これこそ alebo vetou s のが hovorí というものだ „toto je to, čím X naozaj je“: priateľstvo, život, šťastie.
Zápor, というものではない alebo というものでもない, robí niečo iné: popiera zovšeobecnenie, „nie je pravda, že“. Každý má vlastný gramatický bod.