stavia niekoho alebo niečo do témy, aby sa naň mohol sťažovať: „čo sa týka…“, „pokiaľ ide o…, úprimne“. Ide hneď za podstatné meno, zvyčajne osobu alebo vec blízku hovoriacemu, a zvyšok vety je sťažnosť. Zvyčajne sa píše v kane,
.
、。
Môj syn, úprimne – len stále hrá videohry.
、。
Personál v tom obchode – správajú sa tak zle, že je to beznádejné.
、。
Môj muž cez voľné dni nerobí vôbec nič, to ti poviem.
Podstatné meno dostane と来たら namiesto ; tieto dve sa nikdy nekombinujú.
Druhá polovica je kritika, podráždenie alebo zúfalý povzdych. Neutrálna alebo milá poznámka sa nehodí: ×うちの息子と来たら、毎日学校に行く.
と来たら alebo ったら
robí to isté ľahšie. Je hovorové, často láskavé a môže stáť samo ako zvolanie; と来たら znie ťažšie a pokračuje vysvetlením, čo je zle.
、。
Moja mama rozpráva stále tú istú historku, nech jej hovorím koľkokrát chcem.
Vo zdvorilej alebo formálnej reči povie to isté bez ostria obyčajné は s kritickou poznámkou: 、.
má po podstatnom mene aj druhé použitie, „keď sa povie X, (samozrejme) Y“, bez akejkoľvek sťažnosti:
、 – „leto znamená pivo“. To je samostatný gramatický bod.