[v5] 〜う → 〜おう: 買う → 買おう、行く → 行こう、話す → 話そう、待つ → 待とう、飲む → 飲もう、遊ぶ → 遊ぼう、帰る → 帰ろう、泳ぐ → 泳ごう
[v1] 〜る → 〜よう: 食べる → 食べよう、見る → 見よう
[する] → しよう
[来る] → 来よう
[ます-kmeň slovesa] + ましょう
Volitív hovorí „poďme“, keď navrhuješ niečo urobiť spolu, a „urobím“, keď sa na mieste rozhodneš niečo urobiť sám. Ru-sloveso vymení る za よう (たべる食べる → たべよう食べよう), u-sloveso zmení poslednú slabiku z -u na -ou (いく行く → いこう行こう), する sa mení na しよう a くる来る na 来よう.
Toto je neformálny tvar, pre kamarátov a rodinu. S ostatnými použi ます-kmeň a ましょう.
Len ru-slovesá berú よう. U-sloveso, ktoré náhodou končí na る, mení る na ろう.
Ak sa ponúkaš, že to urobíš ty, pomenuj sa s が. が ťa vyberie spomedzi všetkých prítomných.
Holý volitív je rozhodnutie na mieste, často povedané napoly pre seba, a hovorí len za hovoriaceho, alebo za hovoriaceho a poslucháča spolu. Keď chceš niekomu povedať o pláne, pridaj とおもう思う; とおもっている思っている je plán, ktorý máš už nejaký čas.
Holým volitívom nemôžeš tlmočiť plán niekoho iného. S と思っている to ide.
Tieto použitia idú za „poďme“ a „urobím“.
Pridaním か k ましょう vznikne otázka: „čo keby sme…?“ pri návrhu, „mám…?“ pri ponuke pomoci.
ましょう predpokladá, že druhý súhlasí. ませんか sa pýta, či chce, takže je to jemnejšie pozvanie, keď nevieš, aká bude odpoveď.
So とする volitív opisuje pokus alebo okamih tesne pred činom.
Hovorová reč často vynechá koncové う: もらお namiesto もらおう, しよ namiesto しよう, 行きましょ namiesto いきましょう行きましょう. Význam je rovnaký. Pred か sa často skráti na malé っ: 行こっか, しよっか.